SVEDECTVÁ

Napíš nám aj ty o svojich zážitkoch, pocitoch a dojmoch, na náš email: ekc.zborov.sk@gmail.com a my ho tu radi zverejníme.



EKC mi umožnila ešte viac posilniť moju vieru. Keby sa ma niekto opýtal, ako ubehla moja cesta, tak sa ani nepamätám, lebo pamätám si len stanice a rozjímania. Cestu medzi stanicami mi prikryl Ježiš v tele aj v duši. Až na ceste domov som si uvedomil, čo som urobil. Som šťastný. Ďakujem. 

  Patrik


Moje EKC nebolo ľahké, veľa snehu a blata, mokré topánky. Nedostatočne som sa pripravila, tak nejako narýchlo som sa rozhodla na poslednú chvíľu ale Boh na do mnou bdiel po celý čas a ja som to cítila. Bola som veľmi rada na konci. Unavená ale šťastná. EKC ma naučila, že v niektorých situáciách by bolo veľmi ľahké len tak sa vzdať a zabaliť to, ale ak si vtedy uvedomíme, že robíme správnu vec, naozaj stojí za to začať počúvať svoje srdce a urobiť ešte pár krokov. Trasa blahoslaveného Titusa Zemana 43km a 14 hodín ma naučila trpezlivosti, počúvaniu ľudí, spolupráci a teraz už s istotou viem, že Bohu nie je nič nemožné. 

Janka


Tohtoročná EKC, bude mojou piatou. Chcem sa ospravedlniť Bohu za všetko zlé a poďakovať sa mu za moju úžasnú rodinu. Tento rok som zažil blízkosť Boha. Bolo to v čase keď mi zomrel mladší brat. Mal niečo po 40tke. Bol telesne postihnutý a od malička mohol len ležať, nakoľko bol ochrnutý. Až po jeho smrti, som si naplno začal uvedomovať, že jeho život bol pravým obrazom mučeníka. Svojím životom môže byť vzorom pre všetkých trpiacich. Nikdy nevyslovil žiadne slová nespokojnosti, nejakej ľútosti, nikdy neprejavil žiadnu bolesť, modlil sa a prosil za zdravie druhých, nie za to svoje. Po pohrebe som zažil blízkosť Boha ako spoločne s mojím bratom  boli pri mne. Cítil som zvláštne teplo a môj brat sa na mňa pozeral s tým jeho typickým úsmevom. Tento moment sa nedá jednoducho opísať. Povedal mi jednu nádhernú vetu: - Bratku, už sa od teraz nemusíš za mňa modliť na Extrémnych Krížových Cestách. Od teraz, sa už budem modliť ja, za Vás všetkých. Účasťou na tohtoročnej EKC, chcem prejaviť svoju vďačnosť a chcem niesť kríž s Bohom a prosiť za zdravie druhých. 

Anonim ...


Pred tromi rokmi som sa prvýkrát zúčastnil EKC.  Horská trasa, na trase veľa snehu, pršalo, cesta bola celkovo veľmi ťažká. Náš syn niekoľko rokov nechodil do kostola, neprijímal sväté sviatosti. Pre nás rodičov to bolo zlyhanie v živote, nepretržité modlitby, prosby Boha o pomoc. Na EKC, som pri každom kríži na kolenách prosila o obrátenie nášho syna. Po prvej EKC nasledovali pomalé zmeny v správaní nášho syna. Našiel si dievča, ktoré má srdce zapálené pre Krista. Až pred rokom sa rozhodol že pôjde na svätú spoveď. Tohto roku sme už absolvovali spoločne, už aj s jeho manželkou Extrémnu Krížovú Cestu, trasu svätého Don Bosca. 

Anna


Bol som na Ceste niekoľkokrát. Je to krásny čas, keď človek zostáva len pri Bohu a uvedomuje si, akým malým drobcom je vo svojom diele. Je to úžasný zážitok, po ktorom je čas na túžbu a čakanie na ďalšiu Cestu. Žiadne slová nedokážu opísať ten pocit, keď dosiahneme svoj cieľ a vieme, že v tomto boji so sebou samým to pomáha... 

Marek


Bol to úžasný čas, duchovný zážitok, fyzické vyčerpanie a Božia prítomnosť a podpora - bez Neho by som nemohla ísť, chvála a vďaka Bohu.

Tamara


Úžasný zážitok a osobné stretnutie s trpiacim Ježišom. Aj keď vzdialenosť bola dosť dlhá. Nemyslela som si, že to bude také ťažké a hlavne, že som ju išla bez akejkoľvek prípravy. Prešla som, aj keď boli krízy, ale Boh je veľký a stále je s nami, neopúšťa nás, každý deň nás živí a posilňuje viac a viac až do úplného konca.

rehoľná sestra - Katarína


Boh mi vlial do srdca vrúcnu túžbu, ísť touto najkrajšou krížovou cestou. Ježišove pozvanie som prijal s radosťou, pretože je to veľká milosť spojiť sa s ním skrz svoju námahu, vyčerpanie a bolesťou. Táto skúsenosť mojej slabosti, keď som sa na 30. kilometri horskej cesty dotkol hraníc svojich schopností, keď fyzické vyčerpanie dosiahlo svoj zenit, robí Božiu pomoc nevyhnutnou na dokončenie trasy. Práve tu, vo chvíli keď som zakúsil hranicu svojich schopností v tejto slabosti, keď ma nohy odmietali poslúchať, Pán ukázal svoju silu a milosť, podporujúc svojou silou moju slabosť.

Myslím, že toto je podstata a účel EKC, dostať sa tam, kde končia moje ľudské sily a možnosti, nechať Pána konať, vziať ma tam, kam ma chce vziať. Toto je moment, keď som stretol Boha.

Aktívne modlitbové uvedomenie, podporované duševnou modlitbou ruženca a strelnými modlitbami "Ježišu, dôverujem Ti", "Pane, daj mi silu" ma prinútili prekročiť hranice svojich schopností s Ním. Keď som obrátil svoju pozornosť k modlitbe, už som nemyslel na bolesť a únavu. Išiel som krok za krokom, nie sám, ale s Tým, ktorý ma posilňuje, spolu s Ježišom, zjednotení v utrpení.

Skúsenosť EKC má za následok prehĺbenie túžby naplniť Jeho vôľu, väčšiu modlitbovú horlivosť, intenzívnejšie prežívanie Jeho prítomnosti pri zdolávaní každodenných kopcov a nesení krížov; v chorobe, v opustení, v ohováraní, vo výsmechu. Viem, že v tom nie som sám. Je so mnou a bude čerpať dobro aj z tej ľudsky beznádejnej ťažkej situácie. Pretože chce naše dobro a šťastie.

Toto sú plody EKC, ktoré zažívam každý deň. V ďalšom EKC si vyberiem najdlhšiu trasu, ako obetu.

Ďakujem ti, Pane, že ma posilňuješ.

Peter


Chcem Vám napísať, že Boh sa má na Extrémnej Krížovej Ceste veľmi dotkol. Mala som zničené srdce, pretože som spravila vec, ktorú som si nemohla odpustiť.. mám veľa problémov a mala som dní kedy som to už nezvládala. Stále mám stresy, pretože mám maminu ktorá druhý krát bojuje s rakovinou a s otcom nemám dobrý vzťah, pretože mi veľmi ublížil v živote a aj mojej rodine. Začala som robiť aj ja veci ktoré sa nepáčili Bohu a ani mne. Veľa krát som mala pocit že Boh ma nemiluje, že je ďaleko odo mňa. Prišlo mi nefér že jemu sa vo všetkom darí a že ja s maminou stále trpím a môj otec pritom ani nechodí do kostola, nežije s Bohom a kašle na nás. Mamina nás vychovala sama. Otec nám ubližoval slovne a aj fyzicky ... ale dnes sa mi Boh tak dotkol srdca že som mala záchvat plaču. Pocítila som veľkú lásku a prišla mi myšlienka do hlavy Milujem Ťa. Plakala som ako malé dieťa. Cítila som pri sebe Božiu prítomnosť. Prestala som cítiť k otcovi odpor a odpustila som aj sebe. Cítim v srdci že Boh mi odpustil. Chcela som sa s vami o to podeliť. Ďakujem zato, že som mala možnosť absolvovať EKC. 

Miriam


V decembri 2017 mi zomrela manželka a v roku 2018 som prijal pozvanie od môjho priateľa PM ísť na EKC. Boli sme malá skupinka a ja som celý čas bol s ňou s mojou Erikou, ako keby išla so mnou, občas sa mi zdalo aj stalo, že ju aj počujem až raz ako keby sa rozostúpili mraky a uvidel som ju, nie dlho, iba na chvíľu, objavila sa dotkli sme sa a zmizla.

Juraj


Na EKC som šiel s cieľom poďakovať sa za svoju rodinu a ďalší prírastok do nej a tak tiež poprosiť o požehnanie pre ľudí okolo mňa. Tentoraz ma nohy dostali do kolien. Už po polovici trasy som pocítil bolesť v nohách a ich slabosť a bol presvedčený že to nedokončím. S hĺbkou pokory pred Pánom a každým ďalším zastavením som s bolesťou kľakol opierajúc sa o palice a sklonenou hlavou. Prosil som o každý meter chôdze o každý ďalší krok aby som cestu dokončil a okúsil aspoň kvapku s toho, čo prežil Pán Ježiš na krížovej ceste, aby nás vykúpil. Ten pocit, čo som prežíval čo ma ešte čaká pred každým výstupom každého zastavenia mi bolo do plaču a že to vzdám. Je to pre mňa neuveriteľne, že skoro viac, ako polovicu cesty som zvládol s veľkým bojom voči môjmu nepriateľovi z vnútra mysle. V živote ak som slabý sa ani nepokúsim niečo spraviť a vzdám to, už na začiatku. Každým mojim krokom som sa blížil k víťazstvu, ale aj pádu. Boj bol veľmi silný a veľký. S môjho pohľadu tam boli v danej chvíli aj slabší, ale aj cez tu moju bolesť som sa im snažil pomôcť, lebo pociťoval som to isté. A NA ZAVER - verím, že Pán ma vypočul a verím, že mne aj všetkým ostatným v živote pomôže aj keď to pre nás nebude ideálne. Naloží nám toľko, koľko unesieme. Vie že sme slabí, ale v jeho očiach sme jedineční. Pán Boh zaplať za takú skúsenosť a nechcem na ňu nikdy zabudnúť. Veľké ĎAKUJEM.

Ján J.


Chcela by som sa vám ešte raz poďakovať za organizáciu a starostlivosť o takýto skvelý projekt. Dozvedela som sa o ňom len niekoľko mesiacov spätne a hneď som si povedala, že ak mi to zdravie a podmienky umožnia, určite sa zúčastním. Rozprávala som o vás okoliu a prekvapivo, človek u ktorého by som to vôbec nečakala, sa rozhodol ku mne pridať a niekoľko dní vopred mi svoju účasť oznámil aj ďalší kamarát s partiou. Začali sme spoločne, ale nakoľko sme si vybrali rôzne trasy, po prvom zastavení sme sa rozdelili. Dvaja sme pokračovali svižnejším tempom po červenej a získaný čas využili dlhšími pauzami na jednotlivých zastaveniach. Keďže posledné tri roky boli pre mňa veľmi náročné (onkologická liečba, strach z Covidu a s tým spojená aj častá neúčasť na sv. omšiach a čiastočná izolácia), rozhodla som sa spraviť všetko preto, aby som túto cestu zvládla a verím, že mi priniesla to čo som hľadala Sila modlitby v danom prostredí a podmienkach mala akýsi iný rozmer, skvele pripravené rozjímania, ktoré akoby hovorili priamo z duše, úžasní ľudia na občerstvovačkách, či kňaz pred bazilikou sv. Egídia, to všetko vytvorilo jedinečnú atmosféru prežívania krížovej cesty s našim Pánom, na ktorú budem ešte dlho v modlitbe spomínať a už teraz sa teším na ďalší ročník :)
PS1: Pán Boh to zariadil tak, že sme sa s partiou, s ktorou sme sa večer rozdelili, neplánovane stretli ráno asi kilometer pred hradom Zborov a mohli túto krížovú cestu ukončiť spoločne PS2: kamarát, ktorého som doteraz v kostole nikdy nevidela, mal ráno neskutočný jasot v očiach a po pár hodinách som dostala správu, ktorá ma bude hriať ešte dlho pri srdci "nejaký šťastný som, dobre že som bol, pomohlo mi to"
Vďaka ešte raz za vašu obetu, prajem požehnanú a pokojnú nedeľu a prežitie prichádzajúcich Veľkonočných sviatkov.

Jana F.


Ďakujeme že sme boli súčasťou Extrémnej Krížovej Cesty, Zborov - Bardejov. 33km Cesta zmierenia v našom prípade trvala 11hodín... putovali sme a trpeli spolu s Kristom siahli sme si na dno svojich fyzických síl, ale len s Božou pomocou sme to zvládli. Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky. Príslovia 3:5-6

Paula a Jaroslav K.


Tma, ticho, dážď, únava, bolesť, blato, les... 33 km. Extrém... Ale všade tam bol Boh, dalo sa ho stretnúť a počuť.

kňaz Ľuboš 


Nikdy predtým som neabsolvoval túru dlhšiu ako dve hodiny, tak tie obavy tam boli od začiatku. O extrémnej krížovej ceste som počul pred dvoma rokmi, keď som animatoroval birmovancov, vtedy sa však mala obmedzenia kvôli covidu. Jeden zo spolu animátorov mi poslal správu dva týždne pred krížovou, že som to kedysi zdieľal, či nechcem ísť. Hneď som bol rozhodnutý že idem, a tak som začal zháňať aspoň jedného človeka, ktorý by šiel som nou,až som natrafil na teba. Aj keď si ma zaradil do kratšej trasy, vedel som, že ak niekto pôjde 42ku, pôjdem aj ja. A tak som aj šiel. Prvé kilometre boli veľmi super, entuziazmus neopúšťal, sily tiež nie, tak sa šlo parádne. Až prišiel kritický 18 km. Začalo ma veľmi bolieť na hrudníku, nohy ma pálili, ako keby som ich opiekal na ohni. Vtedy som si povedal, že hneď ako budem v meste a bude to pokračovať, vzdám to. Kilometre ubiehali, a ja som sa čím ďalej, tým viac spoliehal na kríž na chrbte a na svoj úmysel, s ktorým som tam šiel, až som zabudol, že má niečo bolí. V poslednej cca desiatke, som kríž a úmysel riešil vo svojej hlave takmer stále, pretože sily už neboli a cieľ ešte ďaleko. Niekedy sa mi zdalo, že keď som mal odbočiť za sto metrov, bolo to ako nekonečno. Nesmierne vyčerpávajúce bolo vyjsť na rozhľadňu hore k bardejovským kúpeľom. Ale keď som tam prišiel, oblapil som ten drevený hranol predstavujúci si, že oblápam skutočné drevo kríža, začal som plakať, a prosiť Ježiša ešte o trošku síl, že z lásky k Nemu chcem dokončiť túto svoju krížovú cestu. Ešte v kúpeľoch a cestou do Dlhej Lúky to bolo ťažké, pamätám, že v kostole v Dlhej Lúke som si chcel trošku viac oddýchnuť, ale dievčatá má hnali ďalej, že by to bolo len ťažšie, a tak som sa postavil a šiel. Od vtedy, bol zbytok cesty akoby premenený. Naraz som mal toľko síl, že by som kľudne mohol ísť aj behom. Cesta potom ubiehala veľmi rýchlo, ešte posledných cca 500 metrov bolo náročných, ale cieľ už bol fakt blízko. Do cieľa som prišiel úplne vyčerpaný, triaslo sa mi celé telo, ale veľmi hrdý na seba. Počas krížovej som siahol na absolútne dno svojich síl, a nebyť Jeho, môjho úmyslu a dievčat, možno by som to nikdy nedal. V cieli som si povedal, že už nikdy viac, ale hneď od pondelka by som šiel opäť, takže budúci rok ak Pán Boh dá, chcem ísť opäť. 

Stanislav


Všetko bolo super zorganizované. Najprv som trošku šomral, že pri občerstveniach už nemali vodu, ale zase potom som si uvedomil, že by to bolo jednoduchšie. A tak som si želal, aby aspoň spŕchlo, nech to nie je len po suchu, nakoniec pršalo viac ako dve hodiny, takže môžem s kľudom povedať, že išlo skutočne o extrémnu krížovú cestu. Silný duchovný zážitok som mal aj z krížovej cesty pred svätou omšou a z kňaza, ktorý mal homíliu, a tak isto z baziliky sv. Egídia, kde nás čakal kňaz, ktorý nám dal požehnanie. Bolo to všetko super, a ako som spomínal, určite by som chcel ísť zase, už aj s manželkou. No a či má Boh vyslyšal? To uvidíme za rok, potom poviem ... /nakoniec som dostal informáciu že voda bola v bandaskách a dokonca aj kúpeľská minerálna a stačilo sa len opýtať, ale asi pre niečo to bolo dobré/.

Jozef. B


Ďakujeme že sme boli súčasťou Extrémnej Krížovej Cesty Zborov-Bardejov. 33km Cesta zmierenia v našom prípade trvala 11hodin... putovali sme a trpeli spolu s Kristom siahli sme si na dno svojich fyzických síl, ale len s Božou pomocou sme to zvládli. Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.

Paula a Jaroslav